Máme tri týždne po voľbách a je to tu všetko znova. Silácke reči jedných, ešte siláckejšie reči druhých, rozpory a rozbory, analýzy a verdikty, obviňovania, kritika zo zahraničia, žalobaby z vlastných radov, urazení porazení, ešte urazenejší víťazi, návrat starých tvárí, za ktorými nikomu nebolo smutno, návrat rétoriky, ktorá si pomýlila dobu a miesto a ktorá predpokladá elektorát s IQ 22,5. Nastáva zasa éra absencie zdravého rozumu a absencie elementárnej slušnosti.
V diskusiách v on-line vydaní SME sa za posledné dva týždne tak zradikalizoval slovník a pribudlo toľko iracionálnych a expresívnych príspevkov, že som ich prestala čítať. Nechce sa mi strácať čas pri viac či menej vulgárnych výlevoch, ktoré okrem vypľutia nenávisti a agresivity u pisateľa nemajú žiadny iný význam, o výpovednej hodnote nehovoriac. Človek by predpokladal, že vzdelanie v podobe zvládnutia PC a netu prináša so sebou aj určitú intelektuálnu úroveň a spoločenskú kultúru, ale je to asi falošná ilúzia. Maďari, Židia a modrá farba vo všetkých rodoch a pádoch vedú rebríček urážok. Na opačnej strane sú najfrekventovanejšie slová bolševik a komanč. Jediné, čo ma teší, že sa už nenadáva na Čechov, iba jednotlivým Čechom, ktorí sa do diskusie neuvážene infiltrujú. Tiež krajania zo zámoria si to zliznú, ale tí si za to väčšinou môžu sami, lebo majú dar vyjadrovať sa povýšene a udeľovať múdre rady totálne odtrhnuté od reality.
A to je zrejme len začiatok. Dosť ma vyplašil. Až takýto návrat starých čias som nečakala. A bude ještě hůř, hovorí klasik.
Páni politici! Dajte nám už svätý pokoj. Ako k tomu bežný občan tejto krajiny príde, aby stále počúval vaše hádky a znášal vašu neochotu dohovoriť sa ako slušní ľudia? Riešte si svoje frustrácie a problémy niekde za zatvorenými dverami, nadávajte si, pre mňa za mňa sa pofackajte, ale nezaťahujte stále do svojich žabomyších problémov celú krajinu. Vaše hádky a neschopnosť dohodnúť sa, uniesť vlastnú porážku a vyrovnať sa s víťazstvom ma unavujú a znechucujú.
Nechcem od vás nič, len aby ste spravovali tento štát podľa svojich najlepších schopností, poctivo a čestne, aby ste mysleli na obecné záujmy viac ako na svoje vlastné, a aby ste nerobili hanbu doma ani v zahraničí. Nečakám lietajúcich pečených holubov a dvojnásobné platy. Som naučená starať sa sama o seba, ale nechcem, aby šance dostávali iba mladí a silní, a aby ich sila rástla na úkor starých, slabých a nevládnych. Nechcem, aby na pešej zóne panoval pomer jeden mercedes : jeden bezdomovec. Chcem sa cítiť bezpečne na ulici aj po desiatej večer. Chcem, aby ma ošetrili v nemocnici, ak budem mať úraz alebo ma nedajbože postihne vážna choroba. Chcem mať záruku, že ak chcem poctivo robiť, slušnú robotu zoženiem aj keď mi bude viac ako 50 rokov, a ak budem poctivo robiť, tak z platu mám šancu sa slušne uživiť. Chcem vládu, pri ktorej ma ako slušného a poctivého občana politika vôbec nebude musieť zaujímať.
V tom prípade mi bude jedno, či bude vládnuť Peter, Pavol, Ignác alebo František.
Komentáre
pekne
je to tak,