Ako každý poriadny divák Univerza a kanála Spektrum viem, že pandy veľké sú mimoriadne plaché zvieratká, ktoré žijú iba v odľahlých čínskych horách a živia sa výlučne bambusom. Po tom, čo som si v čínskej reštaurácii bohvieako nepochutila na bambusových výhonkoch, sa mi to zdá čo do skladby potravy pomerne nešťastná voľba, ale proti gustu žiadny dišputát. Keď to medvedíkom chutí, nech si to papajú. Chúďatká sa pri tej diéte namakajú. Musia denne jesť až 16 hodín. Nuž, pre niekoho to môže byť splnenie všetkých snov...
Na zistenie reálneho stavu pandej populácie čínski a britskí vedci použili neinvazívny genetický prieskum. Rozšifrované do ľudskej reči to znamená, že nezratúvali pandy, ale ich výlučky. Nadchlo ma to. Predstavila som si tím čínskych a britských vedcov priamo pri výskume. Docenti ovenčení akademickými titulmi sa šplhajú neprístupným terénom provincie S-čchuan, na východ nie od raja, ale od Tibetskej plošiny, a vykonávajú genetický výskum. S nosom pri zemi si idú oči vyočiť, aby uzreli pandí exkrement. U nás na sídlisku by to mali stokrát jednoduchšie, ale psi sídliskoví (jedno či veľkí alebo malí) nie sú ohrozeným druhom.
Keď už vedci nejaký ten doklad pandej súcnosti v kríkoch vypátrajú (asi najlepšie ich navedie pachové čidlom v podobe vlastného nosa), s nadšením si zaznačia do mapy, kde to bolo, odoberú vzorku, uložia do baťoha a plazia sa ďalej. Po týždni zberu slávnostne nesú hovienka do labáku, aby ich podrobili dôkladnej analýze. Vzorky natierajú na sklíčka, strkajú ich pod mikroskopy, do všetkých tých tajomných centrifúg a digestorov, analyzujú DNA či čo, skúmajú, bádajú, priraďujú kódy jednotlivým vzorkám, zaznamenávajú do počítačov výskyt jedincov, zratúvajú počty... aspoň tak nejak si to predstavujem. Možno som troška pomýlená drzou Jordan a Abigail z N.C.S.I., takže ak by to náhodou čítal nejaký prírodovedec a odpadával bynad mojou diletantskou naivitou, zdvorilo ho žiadam o zhovievavosť!
Najväčia genalita je vždy v jednoduchosti. Touto hovienkovou metódou sa podarilo odhaliť aj pandy, ktoré sa pri predchádzajúcich vizuálnych sčítaniach zatajili kdesi vysoko na stromoch. Koťuhy ale ešte neprišli na to, ako zatajiť aj svoje e-e-e. Možno by ich mali zahrabávať ako náš kocúr, a prešli by vedcom cez rozum.
Pán Brufford z Cardifske univerzity, ak nabudúce budete potrebovať do vedeckého tímu dobrovoľníkov, hlásim sa. Zber pandích e-e-e by som určite zvládla, mám dlhoročnú prax s kocúrom, a výlet do Číny by sa mi páčil...
Komentáre